Ahoj všetci, ktorí ste tu ešte zostali, aj napriek mojej minimálnej aktivite.
Hlásim sa, žijem, som zdravá, spokojná, šťastná, zaneprázdnená..

Tak by sa dali opísať posledné dni, týždne a vlastne aj mesiace tohto roka.

Krásny neskorý večer! (fakt neskorý.. presne 0:05 hod začínam písať tento článok)

Článkov na túto tému som za posledné týždne čítala veľmi veľa. U každého to bolo trošku inak, ale v podstate ten základ sme mali všetci podobný - -veľa času s rodinou, upratovali sme, varili, chodili do prírody, a takmer s nikým sa nestýkali... Jednoducho boli sme doma.
A byť fakt stále doma, je niekedy náročné...

Už je to skoro 2 mesiace, čo to vypuklo...
Pondelok 9.3.2020 - som ešte normálne šla do práce... ale všetci už o tom hovorili, všade sa začalo skloňovat to slovo - koronavírus (COVID-19)... korona... vírus... alebo neviem ako ešte..

Ešte v ten deň na Facebooku čítam, že to naše mesto zatvára od ďalšieho dňa všetky škôlky...


Oblial ma studený pot a nemala som dobrý pocit.. Z práce som hneď brala notebook, lebo som vedela, že toto bude na dlhšie, ako na pár dní bez práce, a ponáhľala sa pre dieťa.... mala som strach, nevedela som, čo nás čaká, len som vedela, že ho chcem rýchlo z tej škôlky zobrať.

Krásny neskorý večer, pár minút pred polnocou... och ani neviem, kde a ako začať.. v týchto ťažkých časoch.
Nikdy by som si nemyslela, že sa dožijeme niečoho takéhoto - KARANTÉNA!
Čaká nás minimálne 14 dní doma, doma, doma... a nech to už vnímame akokoľvek negatívne, verte, že sa dá k tomu pristúpiť aj pozitívne. A využiť toto obdobie na všetko, čo sme kedy chceli robiť, ale nestíhali sme, nemali čas, nechcelo sa nám...

.. ale pre mnohých je to nočná mora.. veď uznajte, kto by chcel byť bez pravidelného príjmu?? Nuž niekedy sa vám to stane, ani neviete ako - zo dňa na deň, aj keď by ste si mysleli, že vás sa to netýka.

Presne to som si totiž myslela aj ja. V tej firme som s prestávkou na materskú pracovala 7 rokov. Celkom dlhý čas.. a popravde myslela som si, že tam aj zostanem ešte celkom dlho, no keď má tam hore s vami niekto iné plány.. tak jedného dňa dostanete výpoveď.. len tak.. vraj z organizačných dôvodov...



Uff, celkom to so mnou zamávalo a mala som stres a paniku, že čo ja teraz vlastne budem robiť, veď sa doma unudím, zbláznim a neviem čo. To boli prvé pocity...

Ahoj všetci!
Ani neviem, ako tento blogový príspevok začať. Po dlhom čase vôbec nejaký pridávam.. a som rada.
Pretože konečne som si našla chuť a čas písať...

Čo vám poviem... môj život sa za posledný rok dosť zmenil.. Práca, škôlka, prechádzky, domáce práce, varenie, spánok a mnoho iných povinností... život matky, pre ktorú je 24 hodinový deň málo.
Kedysi som využívala každučkú voľnú chvíľku, bola schopná byť do polnoci hore, spať 5 hodín a potom fungovať, pracovať, blogovať...


No teraz je to úplne inak.. asi starnem.. som unavená.. som rada, keď mám večer len tak pre seba, keď nič nemusím, keď fakt len tak ležím, či sedím, počúvam hudbu a oddychujem.

Výška človeka je niečo, čo nám je geneticky dané. Naozaj si nevyberieme, a svoj rast nezastavíme alebo nezrýchlime žiadnymi zázračnými tabletkami alebo procedúrami. Nuž, je to tak a preto nám neostáva nič iné, len čakať do toho 18. roku života, kedy by malo byť ako tak definitívne rozhodnuté, že viac už neporastieme.

s 8 cm opätkami....

Tak som čakala aj ja. Už v 14. rokoch som mala nejakých 177 cm, a rástla som ďalej. Neviem kedy presne si moje výškové gény povedali dosť, no viem, že už minimálne od 20. rokov mám 183 - 184 cm a nehýbe sa to :-D Jupííííí!

5:51
"Mamaaaaaa.... mamaaaaaa...." prebúdza ma môj každodenný budíček do nového dňa. Zvyčajne sa pýta hneď cikať, takže o zdriemnutí si, môžem už len snívať. Vstať, vycikať, umyť, s tým všetkým príde aj hlad, tak robím mliečko do fľašky a ideme "našťastie" ešte späť do postele.


V posteli si ešte tak hodinku poležíme za asistencie všetkých autíčok, plyšákov, občas aj pozerania rozprávok, podľa toho na čo je chuť. Ja ešte počas toho nenápadne prižmúrim oči a oddychujem. No zaspať už nezaspím, pretože energia môjho dieťaťa je nezastaviteľná, a keď už všetky autíčka prejdú jeho kontrolou a plyšáci sa vystískajú, je čas naozaj vstať...