Krásny neskorý večer! (fakt neskorý.. presne 0:05 hod začínam písať tento článok)
No ako vidíte svoju výzvu som už porušila... (kto nevie, o čo sa jedná - prečítaj si článok Október 2020 - tipy) ... veľmi by som chcela písať, ale proste nie je čas..
A keď aj čas je, ako napr. včera večer, tak som už väčšinou taká unavená, že sa mi nič nechce a na písanie nemám ani pomyslenie..
Viete, dieťa, domácnosť, práca, a popritom ešte kopec iných povinností - fakt sa nenudím. Vlastne nikdy sa nenudím a fakt nechápem ľudí, ktorí sa nudia.
Ja.. niekedy by som si len želala, aby deň mal viac ako 24 hodín.
.. prípadne, aby som nepotrebovala spať.
.. ale keď ja spím rada, hlavne ráno.. odkedy mám dieťa, tak si spánok užívam, spím koľko sa dá (niekedy to bola pre mňa strata času).
Čo vlastne chcem týmto článkom povedať? Asi aj nič, je to len taký môj malý výlev, že fakt som chcela skúsiť pridávať články každý jeden deň počas jedného mesiaca, ale keď tvoj deň vyzerá takto..
6:16 - budí sa Nikolas, ja polomŕtva vstávam s ním (bodaj by nie, keď idem spať po polnoci), vytiahnem mu z chladničky pribináčika, pomôžem mu obliecť sa, lebo on by sa pri svojom tempe obliekal pol hodinu, a ráno teda v byte nemáme najteplejšie (na margo toho zapínam aj kúrenie), napijem sa vody, navštívim wc a ľahnem si späť do postele (nakoľko je víkend a nikam nemusím). Dieťa je už samostatné a do takej ôsmej sa pekne pri mne vyhrá sám (ale teda trvalo nám celkom dlho, kým sa tomuto režimu naučil). Niekedy okolo ôsmej mi oznamuje, že si ide pozrieť telku, a ja spím ďalej.
No krkavčia mater.. čo vám poviem... nevenuje sa dieťaťu - povedia si mnohé.. No toľko rán, čo som sa ja s ním navstávala o piatej a on už proste nespal, a venuj sa mu, hraj sa s ním, behaj okolo neho.. tak myslím, že toho už bolo dosť. Teraz si môžem konečne pospať. A má už skoro 6 rokov, takže vie sa zahrať aj sám.. a chápe to, že mama si chce pospať (aj keď nie úplne všetky rána sú takéto, že ma nechá).
9:16 - konečne sa prinútim vstať z postele, veď je načase, dieťa určite hladné, aj keď nekričí, a pozerá telku tak jedným okom, aj sa pritom hrá..
Prídem k nemu, pomojkám si ho, a jeho prvá otázka znie, či som sa dobre vyspala. Hovorím, že áno ďakujem Nikolasko, a mierim do kuchyne, robím kávu, mliečko, raňajky, vetrám v byte a kým sa naraňajkujem, preberiem, umyjem, prečítam časopis a poodpisujem na nejaké správy v mobile, prípadne prezriem sociálne siete, tak je aj 10 hodín.
10:15 - upratujem posteľ, dávam prať, vonku svieti pekne slniečko, tak sa mi určite čosi aj posuší na balkóne a premýšľam, čo vlastne budem variť. Kapustová polievočka s párkom je jasná, ale čo druhé.
Medzitým volám Nikolaska do kuchyne a chystám mu tam jeho obľúbenú zábavku - pekáč s múkou, strúhankou, ryžou, a inými sypkými vecami.. on si nachystá autíčka a už bagruje... Samozrejme je to potom všade, ale dieťa je spokojné a ja môžem spokojne navariť obed a vybehnúť aj do obchodu (ktorý máme cez cestu) na mäso, lebo som si na poslednú chvíľu zmyslela, že dnes to bude také soté s hráškom a ryžou a mäso z mraziaka som si samozrejme nevytiahla.
11:30 - obed sa varí, dieťa sa hrá ale už v izbičke s legom, ja vešiam prádlo, dávam prať ďalšie a skladám tú kopu už usušeného z predošlých dní.. proste to je nekončiaci sa kolotoč u nás. Potom upratujem všetok ten neporiadok v kuchyni, umývam neplánovane j chladničku, podlahy a idem k malému do izbičky, vraj kým sa dovarí obed, mám s ním skladať lego... Tak si skladáme.
12:45 - konečne sadáme k obedu, trochu neskôr, ale predsa a konštatujem, že je vonku krásne a keď sa najeme tak pôjdeme hneď von...
13:10 - Nikolasko má na chvíľu sľúbený tablet, kde si rád púšťa nejakú hudbu, ja sa zatiaľ rýchlo oblečiem, trochu upravím, nachystám oblečenie aj jemu a pomaly sa chystáme na tú prechádzku..
14:00 - sme vonku a zrazu z ničoho nič začne Niko fňukať, že ho niečo bolí v boku, bruško alebo tam čosi, že jemu sa nikam nechce a poďme domov. Toto presviedčanie trvalo asi 10 minút, a tak sme šli domov, ja aj mierne podráždená, ale nakoľko som nevedela, že či fakt mu niečo je alebo nie, tak sme šli radšej domov. Samozrejme chvíľu sme si poležali, a prešlo ho to... no von sa mi už nepodarilo ho dostať.
15:00 - sadám si k nemu do izbičky a ideme doskladať lego. Medzitým si stihnem vypiť kávu, zjeme nejakú maškrtu a skladáme si a rozprávame sa.
cca 17:00 - idem dať prať poslednú dnešnú várku prádla, trochu upratujem čo sa dá, popritom tancujeme, jašíme sa, cvičíme (ale len také bláznivé cviky)
18:16 - upratujeme izbičku, lebo ten neporiadok.. a potom sa ešte skoro hodinku hráme..
19:26 - zapíname večernú rozprávku, chystám večeru, vetrám, umývam podlahu v jeho izbičke, večerná hygiena a cca o 20:30 už leží v posteli, ja s ním, ale len kým nezaspí... niekedy čítame rozprávku, niekedy nie, podľa toho, ako je unavený a ako sa nám chce. Dnes sme nečítali.
.
20:50 - spí.. všade ticho, idem vyvešať posledné prádlo, umyť riady a upratať ešte, čo sa dá.
21:30 - pracujem...áno takto neskoro v noci, ale najradšej robím, keď mám kľud a nie je to každovečernou záležitosťou, no dnes som už musela, lebo som to 2 dni odkladala. A mňa to aj baví.. takže nie je o čom. Popritom počúvam nejaké podcasty..
23:30 - konečne vraj čas pre mňa, rozmýšľam, čo s ním, zapínam telku, nič v nej, tak púšťam youtube s hudbou...na chvíľu ťukám na mobile a nakoniec sadnem k blogu. A začnem písať tento článok...
Teraz je presne 0:41 a načase ísť do postele. Ešte pridám úvodnú foto, rýchlo sa umyjem a fakt tam budem..
Tak i povedzte, ako sa môže pracujúca matka nudiť??
A to som ešte chcel piecť koláč, písať článok, čosi viac upratať... no nevydalo. Snáď zajtra.. teda dnes..
Dobrú noc..
0:57 - publikujem článok a áno bežím už do postele ☺☺☺
11 komentárov
Maminka ještě nejsem, ale je mi úplně jasný, že pracující maminka nudu prostě znát nemůže. I proto tě obdivuji, že se při tom všem stíháš věnovat i ještě blogu:-)
OdpovedaťOdstrániťNo ved vidiš ao stiham. Su týždne, ked nič, potom niečo a teraz som chcela každy den, no ale asi to nepojde... uvidime.
OdstrániťAk si slobodná mamička tak chápem no ak máš ešte manžela príde mi toto tvoje nariekanie smiešne každý ako si zariadi tak ma pretože mi si s manželom delíme robotu pomôže v domácnosti keď je niečo treba ci už s upratovaním praním alebo venovaním sa dieťaťu píšeš to tak ako keby si ty všetko musela robot sama keď ti muž nepomôže s ničím počas dňa je to blbe
OdpovedaťOdstrániťNoooo.. vidiš to som mala spomenut.. vieš, mám manžela, bohužial na týždnovkach a občas aj takto cez vikendy pracuje... takže si musime s malým vystačiť sami, a niekedy su dni náročné.. Samozrejme, že ked je doma, tak sa venuje malému, aj navari, aj poupratuje, aj mám vtedy viac času pre seba.. takže tak.
OdstrániťAhoj Zuzi, náročné, je s obdivem, kolik času synkovi věnuješ!!! Já mám občas dny, kdy bych potřebovala, aby měly 48h, protože potom hodně přetahuji své síly dlouho do noci apod, což není dobré. Krásný večer. papa ☺
OdpovedaťOdstrániťJojoj to mi hovoriš z duše.. tiež by som potrebovala viac hodin.. je to niekedy náročne fakt, ale teda nie kažy den sa mu stiham a mám energiu tolko venovat. Ked som doma, tak to ide, ale ked chodim mormálne do práce, je to ťažšie.
OdstrániťStíháš toho opravdu hodně a obdivuji tě, s malými dětmi to určitě není sranda! :))
OdpovedaťOdstrániťTvojím problémom je, že máš rozmaznaného jedináčika, na ktorého si priveľmi naviazaná (a on na teba). Keby mal súrodenca alebo aspoň kamarátov, s ktorými by sa mohol ísť hrať, hneď by si mala na všetko viac času. A keď azčne chodiť do školy, budeš sa mu musieť venovať ešte oveľa viac, to si na seba ani nespomenieš. Čo majú potom povedať pracujúce ženy s 2 a viacerými deťmi..? Ty zjavne nezvládaš ani starostlivosť o to jedno dieťa..
OdpovedaťOdstrániťA to mi píše nikto, kto asi tajne s nami žije v domacnosti.. to fakt na základe jedného článku sudiš že je rozmaznaný??? A ešte mi ideš odporučat, že kolko mám mat deti?? či dokonca 5-ročného mám len tak von pustit s kamaratmi?? Kamaratov má v školke, chodi do školky, je šikovny, samostatný, mudry a možno aj rozmaznaný, ale no a čo.. ved koho iného si mám rozmaznávať ak nie jeho.
OdstrániťVšetok čas, ktorý venuješ synovi, čas hrania, prechádzok, rozprávania a čítania, to sa ti vráti, len si treba počkať. Viem, čo píšem, vychovali sme s manželom 4 deti, teraz to úročím (bohužiaľ, už sama).
OdpovedaťOdstrániťpááá
Viem, je to náročné niekedy, nie vždy sa mu stiham venovat takto - ked chodim normálne do práce, je to ťažšie, ale snažim sa aspon nejaký čas denne mu venovat...
OdstrániťĎakujem za všetky komentáre!