Toľko krásnych miest, čo má to naše Slovensko... no mám pocit, že človek by to nepochodil ani za 100 rokov života.

Stále, stále je čo pozerať.. a aj keď si už myslíte, že ste všade boli a všetko videli, opak je pravdou... je toho oveľa viac, ako si myslíte..

Ja vám dnes ponúkam také moje zhrnutie leta, krásnych miest, ktoré som navštívila počas tohto leta od júna do konca septembra... Fakt sa až sama divím, že toho je celkom dosť, a aj preto som to rozdelila na viac častí.

Dnes to budú krásne vyhliadkové miesta..

Všetky mám ešte čerstvo v pamäti

Začnem vyhliadkou, ktorú som vám už na blogu spomínala, pri meste Hlohovec. Toto mesto ma sprevádzalo, od môjho ranného detstva, no nejak si nepamätám, že by som na tejto vyhliadke niekedy predtým bola. Marí sa mi, že raz áno, ale aj to nie som si úplne istá, či to nebolo trochu iné miesto.

Každopádne - toto leto som tam bola 3 alebo 4 krát. A je to úžasné miesto. Je tam skvelý prístup na aute, motorke, parkovacie miesta... lavičky, jednoducho relax, ktorý si môžete dopriať len tak hocikedy, keď máte cestu okolo. A môžete odtiaľ vidieť aj krásny západ slnka.

Molpír je hradisko neďaleko Smoleníc, alebo takmer pri nich. Zaparkujete totiž pri Smolenickom kostole a odtiaľ idete na Molpír. Je to náučný chodník, kde síce dosť stúpate do kopca, no našťastie len krátku trasu. Keď vyjdete hore, je z neho krásne vidieť Smolenický zámok a celé Smolenice, a z druhej strany je romantická hojdačka a krásny výhľad zas na okolité kopce, hory, lesy, stromy...

Na to, že som rodená Nitrančanka, a že som v Nitre strávila časť života, tak na známej Kalvárii som nikdy nebola. Až toto leto som sa tam konečne vybrala. A poviem vám, že tak čarovné miesto, z ktorého dýcha pokoj som už dávno nezažila. Výstup je naozaj nenáročný, lebo sa vyveziete autom až úplne hore, pokiaľ cesta dovolí a potom idete pár metrov pešo - síce do strmšieho kopca, ale zvládnete to ľavou zadnou. Zhora sa naskytne krásny pohľad na Zobor, celú Nitru a jej okolie. Naozaj nádhera.

Určite vám je každému známy tento televízny vysielač, nachádzajúci sa v Bratislave na vrchu Kamzík. Je to najvyššia stavba v Bratislave, má až 194 m a môžete z nej vidieť na celé naše hlavné mesto a ešte oveľa ďalej. Pohodlne sa k nej dostanete autom, a vyveziete sa výťahom na poschodie, kde je reštaurácia - do výšky asi 70 m, čo bohato stačí, aby ste videli široko-ďaleko. Nemusíte sa báť, ani ak sa bojíte výšok - nie je to vôbec nič strašné, poschodie, na ktoré sa vyveziete je celé presklenné a vy si tam môžete pokojne výhľad vychutnávať s kávičkou či nejakým jedlom.

Ak ste doteraz o tomto mieste nepočuli, tak je najvyšší čas to napraviť. Devínska Kobyla je najvyšším vrchom v Bratislave, má výšku 514 m.n.m. a s rozhľadňou, ktorú tu postavili len nedávno môžete dovidieť až za hranice SR.

Autom sa vyveziete asi 2 km od nej, zaparkujete a zvyšok idete pešo, stále síce do kopca, ale dá sa to v pohode zvládnuť. Samotná rozhľadňa má trochu netypický tvar a ak sa bojíte výšok, tak vyliezť na ňu môže byť celkom výzva. Má totiž 21m a schody, po ktorých idete hore tiež nie sú v obľube u bojazlivcov výšok. 

Za ten výhľad sa však strach oplatí prekonať...

Vidíte na všetky strany a bol to doposiaľ asi jeden z najkrajších výhľadov, aký som kedy videla.. (aj na úvodnej fotke).

Tak na túto vyhliadku som sa chystala už veľmi dlho. A konečne. Pôvodne som myslela, že to bude podobný chodník korunami stromov, ako je v Bachledovej doline, no toto bolo trochu iné. Viac som sa bála - výšky. Stúpanie stále dohora, a dohora, k oblakom... no musela som sa prekonávať. Ale zvládla som to a mohla si vychutnať krásne výhľady na všetky strany. A ak máte odvahu, tak si môžete pochodiť aj po sieti, cez ktorú vidíte až na zem.

Zaujímavým tipom je taktiež aj Slavín v Bratislave, kde som síce už bola niekoľkokrát, no aj tento rok som sa tam vybrala s rodičmi, nakoľko oni tam ešte nikdy neboli. Slavín je pamätník na poctu obetiam, ktoré bojovali za našu vlasť. Je to príjemné miesto na prechádzku, posedenie, oddych a keby niet stromov, ktoré zavadzajú vo výhľade, tak si ho tiež viete dokonale vychutnať.

A ak máte chuť na takú riadnu turistiku, vyberte sa na Čiernu skalu. Je to myslím, že štvrtý najvyšší vrch v Malých Karpatoch v okolí Trnavy, a teda rozhodne sa oplatí si to vyšliapať. Celá túra trvá asi 5 km, najprv pohodovým tempíčkom, skôr po rovine, a až po druhej polovici to začne stúpať. Na niektorých úsekoch dokonca tak, že som musela stáť a vydýchať sa. A to som zvyknutá veľa chodiť po rôznych trasách. A posledných niekoľko metrov bolo najnáročnejších. Hore strašne fúkalo, no našťastie bolo leto, teplo a nevadilo to. Celá Čierna skala sú vlastne akési kamenné výbežky a útesy, odkiaľ je nádherný výhľad na okolitú krajinu.

Tak čo, ktorá vyhliadka sa vám najviac páči?

Boli ste už na niektorej?

Akú vyhliadku by ste mi ešte odporučili navštíviť? (kľudne aj v zahraničí).