.. áno, presne toľko. Ak ste to o mne doteraz nevedeli.. tak už viete..
Hovorím si, je to vek, s ktorým sa má človek chváliť? Alebo ho má radšej zatajiť? Nech je to ako chce, ja sa za to číslo nehanbím. Je to predsa 35 rokov života, môjho života, ktoré mi priniesli kopec radosti, krásnych chvíľ, nádherných dní, veľa skúseností, ale aj starostí a ponaučení, a ktoré zo mňa urobili človeka a ženu, akou momentálne som. Pretože celý život sa učíme, skúšame, tvoríme, hľadáme..
Celý život je jednou zaujímavou horskou dráhou.
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, že ste v terajšom veku úplne alebo aspoň o kúsok iné, ako ste boli predtým? Že vám na určitých veciach viac záleží a iné vám zrazu prídu nepodstatné. Ja veru áno. Dnes som úplne iná, ako keď som mala 20, alebo ako som napr. bola v začiatkoch tohto blogu, alebo predtým ako som mala dieťa.
Takéto články sú medzi nami blogerkami celkom obľúbené, teda aspoň ja ich rada čítam a je príjemné sa zasmiať, porovnať, či dokonca objaviť niečo spoločné s niekým iným.
Ja som už podobných článkov písala niekoľko - môžete si ich prečítať v sekcii O MNE - nájdete tam fakt všeličo - no dnes som sa snažila vypísať fakty, ktoré ste sa tu o mne asi ešte nemohli dočítať, alebo som ich ani predtým nespomínala. Snáď sa mi to teda podarilo.
Ja som už podobných článkov písala niekoľko - môžete si ich prečítať v sekcii O MNE - nájdete tam fakt všeličo - no dnes som sa snažila vypísať fakty, ktoré ste sa tu o mne asi ešte nemohli dočítať, alebo som ich ani predtým nespomínala. Snáď sa mi to teda podarilo.
Je zaujímavé, ako sa rokmi človek mení. Nielen fyzicky, psychicky, ale aj čo sa týka chutí a vyberanosti v jedle. Keď si tak čítam predošlé 2 články - Zaujímavosti z môjho jedálnička I a Zaujímavosti z môjho jedálnička II. - na túto tému, tak väčšina zvykov u mňa zostala, no je aj pár, čo sa ich zmenilo. Tak porovnajte. A taktiež ma ešte napadlo niekoľko ďalších, ktoré sa do tohto článku hodia a ktoré ma vystihujú.
Je zaujímavé ako sa človek rokmi hľadá, mení, až nakoniec kdesi po 30-tke je konečne sám sebou...
Skúšame, čo nám pristane, meníme tváre, chceme byť ako ten a tamten, pretvarujeme sa, alebo sme hanbliví... no v konečnom dôsledku aj tak sme jedineční, iní a najlepší, keď sme sami sebou..
Teda na nikoho sa nehrať, mať svoj štýl, svoj rozum, názory a nebáť sa...
Ja som dlhé roky skúšala, objavovala, vymýšľala v rôznych oblastiach, čo sa týka zamestnania, obliekania, účesov, názorov...
No nakoniec som sa aj tak vždy vrátila k tomu, čo som vedela, že ma vystihuje, že som to proste ja, že ma to baví, a že sa tak cítim najlepšie.
Skúšame, čo nám pristane, meníme tváre, chceme byť ako ten a tamten, pretvarujeme sa, alebo sme hanbliví... no v konečnom dôsledku aj tak sme jedineční, iní a najlepší, keď sme sami sebou..
Teda na nikoho sa nehrať, mať svoj štýl, svoj rozum, názory a nebáť sa...
Ja som dlhé roky skúšala, objavovala, vymýšľala v rôznych oblastiach, čo sa týka zamestnania, obliekania, účesov, názorov...
No nakoniec som sa aj tak vždy vrátila k tomu, čo som vedela, že ma vystihuje, že som to proste ja, že ma to baví, a že sa tak cítim najlepšie.
Voľný čas je v dnešnej dobe vzácnosť. Každý ho má málo a keď občas nastanú dni, že ho máme veľa, tak často až nevieme, čo s ním, a tak ho premrháme leňošením. Môj voľný čas, odkedy mám dieťa sa scvrkol na minimum. Teda, aby som to uviedla na pravú mieru - čím je malý starší, tým ho mám menej.
Voľný čas definujem ako čas, ktorý môžem stráviť podľa seba a môžem robiť to, čo mám rada a čo ma baví. Nechcem tým povedať, že tráviť čas so svojim synom ma nebaví, ale činnosti, ktoré vám v tomto článku vymenujem sa nedajú robiť pri malom dieťati (alebo len v obmedzenom množstve). A každá matka potrebuje aspoň na hodinku denne vypnúť, oddýchnuť si a robiť niečo, čo sa netýka detí, niečo, čo nemôže pri ďeťoch robiť.
Kuchyňa a ja sme celkom kamaráti, no nezaradila by som varenie medzi svoje hobby. Varím, preto lebo jesť sa musí a pečiem preto, lebo milujem sladké. Kvôli tomuto sú moje recepty väčšinou rýchle a jednoduché a nie som ochotná stráviť v kuchyni pol dňa kvôli obedu, ktorý zhltneme za desať minút. Moje jedlá sú takmer vždy hotové do hodiny a zvyšok času radšej venujem iným aktivitám.
V kuchyni však aj tak mám niekoľko zvykov, alebo zlozvykov, ktoré sú proste pre mňa typické :-D
V kuchyni však aj tak mám niekoľko zvykov, alebo zlozvykov, ktoré sú proste pre mňa typické :-D
Každá z nás má svoje dennodenné rituály, zvyky, rutiny, ktoré robíme bez toho, aby sme sa nejak nad nimi zamýšľali, a sú proste už našou súčasťou. Alebo naopak určité činnosti v oblasti krášlenia sa a starostlivosti o seba, vôbec nepraktizujeme, lebo sa nám nechce, alebo ich považujeme za zbytočné...
Ja som tiež taká. A tak som spísala zopár vecí, ktoré ma dokonale vystihujú, ktoré buď praktizujem, alebo vôbec nerobím a ktoré sú aj mojimi pravidelnými zvykmi , či zlozvykmi.
Článkov s podtitulom "O mne" nájdete na blogu niekoľko. V každom ste sa mohli dozvedieť zopár zaujímavostí, teda kto som, čo som, čo rada robím, alebo čo zase rada nerobím. Po dlhom čase tu mám pre vás opäť nejaký. V tomto som sa snažila spísať veci, čo o mne ešte neviete, tak trochu inou, zábavnejšou formou... Nech sa páči, snáď vás to pobaví.
Príjemný večer dámy a páni. Dnes viac menej taký
oddychový článok plný fotiek.
Každý máme niekoľko obľúbených vecí, jedál, činností,
ktoré milujeme a vystihujú nás. Sú to aj veci, ktoré o nás vedia
ostatní a tak sa im v mysli napr. pri nejakej vôni vybaví konkrétny
človek, ktorý ju nosí... Preto dnes článok o tom, čo vystihuje mňa...
Keď už som začala tou vôňou... tak mňa vystihujú tieto
dva parfémy – Lanvin Marry me a Chanel Chance. Milujem ich....
Krásne piatkové ránko dámy!
Dnes som si zobrala v práci voľno a teším sa, že tento deň využijem na všetko, čo počas pracovného týždňa nestíham. A tým je aj blog. Posledné týždne totiž nestíham písať príspevky tak často, ako by som chcela a všimli ste si to aj vy, pretože mi prišlo zopár reakcií, že čo sa deje. Deje sa iba to, že nestíham, som unavená a keď mám chvíľku voľna, tak ho trávim buď s rodinou, priateľmi, alebo rôznymi inými aktivitami.
Dnes som si zobrala v práci voľno a teším sa, že tento deň využijem na všetko, čo počas pracovného týždňa nestíham. A tým je aj blog. Posledné týždne totiž nestíham písať príspevky tak často, ako by som chcela a všimli ste si to aj vy, pretože mi prišlo zopár reakcií, že čo sa deje. Deje sa iba to, že nestíham, som unavená a keď mám chvíľku voľna, tak ho trávim buď s rodinou, priateľmi, alebo rôznymi inými aktivitami.
Ale dnes to idem napraviť. A to hneď príspevkom z oblasti môjho jedálnička - tzv. pikoškami.
Jeden takýto príspevok som už kedysi v začiatkoch blogu písala - TU, no toto je pokračovanie, keďže sa tu dozviete niečo ďalšie z toho ako sa stravujem, čo mám a nemám rada...
Nech sa páči!









