Príchod dieťaťa do vášho života zmení veľmi veľa vecí. Zmení sa vaša denná rutina, priority, zmeníte sa vy sami.. niekto viac, niekto menej. Každopádne zmena nastane už len tým, že ste zodpovední za život iného človiečika a nemáte čas už len na seba, prípadne partnera.
Ako dieťa rokmi rastie, tak zisťujete, že mnoho vecí robíte inak, alebo, že to čo by ste predtým nerobili, robíte dnes bežne, a dokonca v mnohých prípadoch ste nútení sa prekonávať..
Ale o tom to je.. život je zmena a každá životná etapa nás niečomu učí a v niečom mení.
Môj synáčik má už vyše 5 rokov. Za ten čas sme si prešli kadečím - málo spánku, skoré ranné vstávanie, choroby, obdobia vzdoru, nástup do škôlky, učenie sa novým veciam a mnoho mnoho iného...
A ja zisťujem, že odkedy mám dieťa a odkedy už trochu vyrástlo a je samostatnejšie (rozumej od 3 rokov), tak zrazu robím veci, ktoré som ako bezdetná robila buď naopak, alebo nerobila vôbec.
1. veľa spím - prvé 3 roky od narodenia boli u nás na spánok náročné a aj keď malý v noci spal celkom dobre, jeho ranné skoré vstávanie medzi 4 - 5 ma zabíjali. Časom sa to upravilo, no aj tak dnes vstáva okolo šiestej, čo by mohol ešte spať... našťastie je už veľký, ide sa hrať a mňa nechá vyspať. A ja veru spím aj do deviatej a keď som náhodou sama doma, tak pokojne aj dlhšie. Inak tu sa pýtam sama seba otázku ,že či to je tým, že som sa prvé jeho tri roky nemohla vyspať dosýta, alebo či to je proste tým, že starnem a potrebujem viac spánku.
2. som strašná prokrastinátorka - a odkladám všetko čo sa dá... viem, nie je to chvályhodná vlastnosť... a súvisí s ňou aj ďalší bod.
3. dokážem len tak sedieť, nič nerobiť, a počúvať hudbu a premýšľať, premýšľať o všetkom... prípadne si popritom len tak ťukať do mobilu. Jednoducho, keď večer malý zaspí, tak ja si častokrát len takto sadnem a nerobím nič. A užívam si to. To ticho.
4. nebojím sa pavúkov - júúj to ste ma mali vidieť ako som ich neznášala, keď som nemala dieťa.. Nebola som schopná zabiť ani malého, nemohla som nikde žiadneho mať, prehľadávala som kúty, keď som niekde mala spať... no hrozné. A teraz? Mamiiiii, tu je pavuk! Idem a pokojne aj holou rukou po ňom tresnem... Fakt nemám problém.
5. nežujem žuvačky - toto ani neviem, s čím súvisí, ale kedysi pravidelne som ich žula a vždy nejaké v kabelke musela mať. Teraz si na ne ani nespomeniem a nepotrebujem ich k životu. Fakt vynímočne.
6. vlhčené utierky na všetko - túto skutočnosť mi potvrdilo veľa matiek, že odkedy majú dieťa, tak vlhčené utierky u nich nesmú chýbať. Ja mám vždy nejaké v kabelke, utieram s nimi nielen ruky, tvár ale aj nábytok, podlahy, interiér auta a mnoho iného. Fakt sú rýchlym pomocníkom v akejkoľvek situácii.
7. prestávam čítať tie ženské časopisy - roky som si kupovala časopisy ako EVA, Emma a iné, no pomaly ma to prestáva baviť a mám pocit, že tam je stále to isté. A hlavne tých xyz strán, ktoré sú iba nejaké fotky, tak to ma vôbec nebaví.
8. veľa a rada upratujem - vždy som rada upratovala, ale mám pocit, že za posledné roky sa to zintenzívnilo. Keď neprokrastinujem, tak upratujem. Všetko a všade.
9. cestujem a spoznávam nové miesta - áno, aj bez dieťaťa sme s mužom chodili, cestovali.. ale v porovnaní s poslednými dvomi rokmi, cestujeme 5krát viac. Odkedy malý dovŕšil 3 roky, spoznávame s ním hlavne Slovensko, chodíme na túry, výlety, ale boli sme už aj pri mori. A hneď ako to situácia umožní, verím, že budeme v tom pokračovať.
10. som komunikatívnejšia a radšej v spoločnosti ľudí - myslím, že 3 roky doma sa na mne podpísali spôsobom, že mi začala viac chýbať spoločnosť, ľudia, kolegovia, práca a normálne som sa už do tej práce tešila. A teším sa stále. Je to pre mňa taký relax, vypnutie, a fakt rada chodím do práce, spoznávam a stretávam sa s novými ľuďmi a viac komunikujem. A tejto mojej zmene sa fakt veľmi teším.
A pikoška na záver: za posledné roky, čo mám dieťa, tak sa aj strašne veľa blogeriek, ktoré som kedysi sledovala, alebo aj sledujem, ak ešte majú blogy, prípadne na instagrame - stalo mamou..
Proste to je život..
Maminky, čo ma sledujete.. v čom ste sa vy zmenili, odkedy máte dieťa?
Krásny deň!
1 komentárov
To s těmi pavouky ti popravdě závidím, já se téhle fóbie pravděpodobně nikdy nezbavím - ale kdo ví, mé mateřství hodně věcí určitě změní stejně jako u tebe. :D :) Moc hezký článek a sluší vám to na fotkách. :))
OdpovedaťOdstrániťĎakujem za všetky komentáre!